História
Vodný hrad v Hronseku vznikol v 14. storočí a do súčasnej podoby bol prestavaný na konci 16. storočia. Patril Géczyovskému rodu a neskôr hrad vlastnili aj iné šľachtické rody. Za čias Rákoczioho povstania sa vo Vodnom hrade razili mince a pivnice boli využívané využívané ako väzenie. Vodný hrad do ukončenia stavby artikulárneho kostola slúžil ako kaplnka. Pôvodný hrad mal proti tureckým nájazdom vybudované opevnenie, tvorené obranným múrom so 4 vežami a vodnou priekopou, cez ktorú sa prechádzalo padacím mostom. Hradby s obrannými vežami v roku 1920 boli asanované.
Medzi najväčšie skvosty kaštieľa patria nástenné maľby v interiéri, komín v nadstavbe hradu z druhej polovice 14. storočia. Na maľbách vidieť rozličné zvieracie výjavy, ktoré dokladujú že pôvodní majitelia boli poľovníkmi. V sálach na II. Nadzemnom podlaží boli po odstránení omietkových vrstiev odkryté nástenné maľby s bojovými scénami inšpirované významnými maliarmi ako Leonardo da Vinci. Detaily bojových scén vykazujú podobnosť s dielami Giorgom Vasari. V severnom trakte hlavného objektu sa zachovali fragmenty biblických scén ako Obetovanie Izáka i ikonografické scény Návrat márnotratného syna.
Jeden z významných vlastníkov kaštieľa Žigmund Géczy bol otec Levočskej bielej pani Juliany Korponayovej – Géczyovej, ktorá bola popravená v Gyori za vlastizradu. Jedna z legiend hovorí, že Juliana zamilovaná do veliteľa nepriateľskej cisárskej armády, ukradla opitému richtárovi kľúče od mestskej brány a z lásky zradila svoje mesto Levoču, v ktorom žila väčšiu časť života.
Súčasnosť
Vodný hrad v Hronseku prešiel dlhou a detailnou rekonštrukciou pod vedením významných reštaurátorov. V súčasnosti slúži verejnosti ako historický objekt s možnosťou prenájmu eventových priestorov, ubytovania v zrekonštruovaných historických apartmánoch.
Umenie tvorí umenie a preto sa aj v hrade konajú rôzne kultúrne a spoločenské akcie, koncerty, divadlá či výstavy. Hrad je prístupný verejnosti aj v rámci komentovaných prehliadok.
